čtvrtek 22. března 2018

Elyar Barlow

https://olympians-rp.blogspot.cz/2018/03/elyar-barlow.html

Čo sa tohto týka, nedá sa povedať, že je to svetový model z tituliek módnych magazínov. Má v sebe však niečo príťažlivé. Niečo ako...chlapčenskú nezbednosť, nazvyme to. Jeho výška je priemerná, nevyniká ňou nijak z davu. Rovnak ako aj jeho postava. Dobre, musím priznať, tá je o niečo lepšia. Nikdy necvičil tak aby ju zámerne zlepšil no snaží sa si ju udržiavať. 
Je bez tetovania a podobných sránd. Je zástancom toho, že telo je najkrajšie, keď je čisté.Nevykladajte si to ale zas tak, že ak ide oproti nemu nikto potetovaný, hneď ho zavrhne. 
Povedať, že by mal nejaký presný štýl obliekania sa nedá. Chodí oblečený slušne ako normálny chalan. Rifle a tričko, poprípade košeľa a botasky. Oblieka si to na čo má náladu a v čom sa cíti pohodlne, farby sú mu nejako ukradnuté. Pokiaľ ho niekto nenavlieka do babských vecí, je mu to jedno čo má na sebe.
Jeho vlasy sú však už iná káva. Nedaj bože aby sa mu skrivil nejaký vlások. Síce jeho vlasy vyzerajú často ako vtáčie hniezdo, on to volá organizovaným chaosom. Trendy organizovaným chaosom. Jadnoducho by sa dalo povedať, že ich nosí tak ako sa to jemu páči. To je celé. Žiadny konkrétny účes. 
Čo treba vyzdvyhnuť sú jeho prenikavo modré oči. Sú to to prve čo si na ňom všimnete a zrejme podľa nich si ho aj zapamätáte. 

Elyar je jeden z tých miernych polobohov, nie je nejak extrémne agresívny pokiaľ ho nevyprovokuje druhý. Snaží sa krotiť a hádky nevyvolávať, lebo je názoru, že tými sa niky nič nevyrieši. Nie je ani jedným z tých, čo musia mať vždy posledné slovo, keď vidí, že je vyhrotená situácia proste sklapne a odíde. Taktiež sa ale nedá zaradiť ani do tej skupiny tichých, pretože ak je v dobrej spoločnosti, rád si pokecá. Elyar sa však vyžíva v rôznych zápletkách, rád ľudí dostáva do rozpakov a chytá ich za slovíčka. Nikdy mu nič neujde v tom zmysle, že ak niekto niečo povie a snaží sa to rýchlo zahovoriť, pred ním sa to nedá. Veľmi rád sa smeje a zabáva, nie je veľmi vážny ale zas nie je to ani bohvie aký veľký srandista. Odtiaľ potiaľ, dokáže ešte rozpoznať kedy prekročil hranicu a kedy sa k nej veľmi rýchlo blíži. Taktiež, ako on má rád spoločnosť, spoločnosť má rada jeho, považujú ho za príjemného a mladého chlapca s ktorých sa dá normálne a občas aj inteligentne porozprávať, dohodnúť alebo kto vie čo iné.

Elyar je verný, ak si nájde nejakého dobrého kamaráta, veľmi ľahko mu začne dôverovať. V ľuďoch často nevidí nič zlé a hľadá v nich len to najlepšie. Je veľmi zvedaví ale túhu po poznaní (ani nie tak nových dôležitých informácií, ako informácií o ľuďoch) dokáže ovládnuť a k cieľu sa dopracovať opatrne, bez toho aby niečo poškodil. Alebo niekoho. Je cieľavedomý a skoro vždy dosiahne to čo chce, buď po dobrom, alebo, nie, len po dobrom, nevyhľadáva veľmi násilie a bitiek sa väčšinou nezúčastňuje, ale ak sa v nejakej už ocitne, ľahko sa nevzdá. Navyše, veď vždy dosiahne to, čo chce.

Elyar žil odmalička so svojím otcom v LA, bohužiaľ bez mamy. Veľa o nej nikdy nevedel, otec mu však o nej rozprával príbehy s takou láskou, že si myslel, že musela byť dokonalá. Často si predstavoval ako s nimi žije a ako by ich rodina vyzerala. V týchto svojich predstavách dokázal žiť aj niekoľko dní. Samozrejme, nevymýšľal si, že pred ním stojí mama, ale, keď bol sám, v hlave si vytvoril predstavu, napríklad toho ako spolu u nich doma večerajú a rozprávajú sa. Takto však nežil veľmi dlho, ako starol zvedavosti mu pribúdalo. Už mu nestačili len príbehy o ich láske. Pýtal sa viac a viac. Nikdy mu však neodpovedal na to, kto v skutočnosti bola a prečo ich mama opustila. Jeho otec vždy len mykol plecami a povedal že nevie. Elyarovi to síce nestačilo, avšak vedel, že lepšej odpovede sa nedočká a že jeho otec jeho mamu aj tak stále miluje a že jej odchod jej dokázal odpustiť. A ak jej dokáže odpustiť jeho otec, aj on jej dokáže odpustiť. Nevidel teda dôvod, prečo ju nenávidieť. Neskôr, keď bol už opäť o voľačo starší, približne keď mal desať rokov si otec našiel prácu. Bol sympatický, mal charizmu a isté čaro, ktoré sa už u mužov tak často nevidí a tak bolo preňho jednoduché nájsť si vždy prácu. Elyarovi sa začal venovať menej, keďže ho zaťažovala nová práca v televízii, ako moderátora správ. Začalo mu to časom prekážať ale nič s tým nerobil, nechal svojho otca lebo videl, že je šťastný a zaslúži si to. V škole nerobil problémy, práve naopak, patril k jedných z tých dobrých študentov. Vždy si veľmi ľahko našiel priateľov, keďže patril k tým pekným chlapcom a vždy sa okolo neho motali dievčatá, aj keď bol pomerne mladý. On si však svoju krásu nikdy nevšímal a bolo mu to jedno, nijak to nevyužíval a priateľov si hľadal takých, čo ho majú radi pre to aký je, nie pre to ako vyzerá. Jedného takého sa mu podarilo nájsť. Chlapca menom Trevor, ktorý s nim chodil všade. Boli to nerozlučná dvojka až do teraz. Keď prišiel ten správny čas (To uvážil Trevor) povedal mu o gréckych bohoch. Samozrejme mu o nich hovoril aj pred tým, ale nie tak otvorene ako teraz. Pred tým mu len rozprával báje a podobné veci o nich. Teraz mu však povedal, že sú praví, že existujú a že vládnu svetu. Samozrejme, nikto normálny by mu neveril a neveril mu ani Elyar. Aby Trevor dokázal to, že hovorí pravdu, ukázal mu svoje capie nohy. Elyarová prvá reakcia na to bol hysterický smiech a potom sa na Jonathana rozkričal. Ten to nebral s ťažkou hlavou a len sa naňho usmieval. Keď Elyar dokončil svoj „výstup“ Trevor dopovedal celý príbeh, a to, že existuje jedno miesto kde sa schádzajú ľudia ako je on – polokrvný, napoly boh a napoly človek. Zas prišiel ten hysterický smiech ale upokojil sa už rýchlejšie než pred tým. Vypočul si ho a celkom ho to pre jeho prirodzenú zvedavosť nadchlo. Zašiel za svojím otcom a opýtal sa ho či by tam mohol ísť na nejakú dobu, tipoval že ho nepustí ale on ho ako zázrakom pustil. Bolo mu ho aj trochu ľúto, že ho chce nechať samého a opustiť ho, cestovať cez celé Štáty pre niečo čo nemusí byť ani pravda. To riziko však chcel podstúpiť, navyše, ešte stále sa za ním mohol vrátiť. Zbalil si veci do cestovnej tašky a s Trevorom cestovali lietadlom naprieč Amerikou až do New Yorku odkiaľ ho zaviedol na Long Islad, kde sa mal nachádzať tábor polokrvných. Keď tam prišli Elayr vyjavene stál, keďže mu z časti neveril. Nebol však zhrozený a vystrašený, naopak, akoby jeho telom pulzovala elektrina, taký bol vzrušený. 

Jeho predkovia z otcovej strany pochádzajú z Perzie
Pri žiadnom koníčku nevydrží dlhšie než tri mesiace
Zbožňuje jazdu na koňoch
Je dobrý v kreslení aj keď ho to nebaví 
Jeho najobľúbenejším jednom je arašidové maslo 
Má rád zvieratá, obzvlášť šteniatka (nikdy by to však dobrovoľne nepriznal)
Vyzerá staršie než v skutočnosti je

*Príchod do tábora: Do tábora prišiel len prednedávnom, ešte nebol určený 

Polobůh nemá žádné schopnosti.

Polobůh nemá žádná ocenění.

Faceclaim: Matthew Daddario

Žádné komentáře:

Okomentovat